V samom srdci historickej Prahy obdivujú deňne desaťtisíce zahraničných návštevníkov div stredovekého umu z konca 15. storočia - Pražský orloj, merajúci nielen plynúci čas,ale aj pohyby nebeských telies. V jeho bezprostrednej blízkosti, na budove, ktorá je súčasťou Staromestskej radnice, si môžu hostia prečítať nad novorenesančnými oknami veľkej sály, v ktorej kedysi zasadalo zastupiteľstvo Starého Mesta Pražského, latinský nápis :


"Dávni predstavitelia hlavného mesta českého kráľovstva, vedomí si svojej dôstojnosti, si pod týmto heslom hrdo predsavzali konať len to najlepšie." Pri vstupe do nového tisícročia sa ním chcú trvalo riadiť vo svojom novom spoločnom Rotary dištrikte 2240 aj všetci českí a slovenskí rotariáni.


Sté výročia, sté jubileá alebo iné "okrúhle výročia" sme si zvykli pripomínať, ak sa jedná o osobnosti, či udalosti národného alebo medzinárodného významu. Z tohto kalendárového stereotypu sa vymyká udalosť, ktorá nadväzuje na tradície Rotary v predvojnovej ČSR. Je ňou vznik samostatného dištriktu, ako výsledku realizácie ideí, ktoré majú globálny a vysoko pozitívny dosah.

 Československé Rotary kluby vznikali na základe skúseností prenesených zo Spojených štátov už krátko po prvej svetovej vojne. Dovezené idey solídneho podnikania a spolupráce v najširšom zmysle slova, vyvolali značný záujem predovšetkým v obchodníckych a finančných kruhoch. Porozumenie pre tieto myšlienky mal tiež prezideňt T. G. Masaryk, ktorý mal sám osobné vzťahy k Spojeným štátom. Stal sa tiež prvým čestným guvernérom čerstvo založeného československého dištriktu. Neskôr bola táto funkcia predaná jeho nástupcovi, druhému prezideňtovi republiky dr.Eduardovi Benešovi. A práve na Pražskom hrade došlo v septembri roku 1924 k schôdzke, na ktorej bolo Jánom Masarykom, synom veľkého otca, ktorý sa už uplatňoval v diplomatických funkciách, americkým veľvyslancom v Prahe Teelem a atašém československého veľvyslanectva vo Washingtone dr.Antonínem Sumem dohodnuté, že rotariánske hnutie nájde podporu aj v mladej republike.

Prvý klub vznikol v Prahe a svoju zakladajúcu listinu obdržal 1.11.1925. Po ňom nasledovali kluby v Bratislave, Karlových Varoch, Českých Budějoviciach, Pelhřimově a Hradci Králové. Keď bol dosiahnutý potrebný počet klubov, vznikol samostatný československý dištrikt, ktorý mal v medzinárodnej organizácii číslo 66. Do vypuknutia druhej svetovej vojny bolo Československo tretím štátom v Európe čo do počtu klubov a to hneď za Anglickom a Francúzskom. V roku 1927 sa v Prahe konal kongres členov výborov československých, maďarských a rakúskych klubov, ktorého sa zúčastnili delegáti ústredia v Chicagu. V medzivojnovom období sa tvoril vo všetkých kluboch približne rovnaký program stretnutí s prednáškami členov a pozvaných hostí na najrôznejšie témy, medzi ktorými prevažovala tématika hospodárska. Kluby si vymieňali správy o činnosti, ich delegácie sa navštevovali samozrejme aj cestami za hranice do Nemecka, Rakúska, Francúzska a ďaľších štátov. Od roku 1929 vydáva vedeňie dištriktu časopis "Československý Rotarián" ako ústredný orgán. V roku 1936 sa zmenil na reprezentačný štvrťročník a pre bežnú výmenu informácií medzi klubmi, uverejňovanie informácií vydávaných guvernérom a správy o činnostiach v kluboch bol určený mesačník "Rotarián". V zachovalých číslach tohto časopisu sa dozvedáme nielen o podpore kontaktov so zahraničnými rotariánmi-obchodníkmi, finančníkmi a priemyselníkmi, ale aj o rozvoji spoločenských stykov medzi rodinami rotariánov, o štipendiách na štúdium detí rotariánov v zahraničí atď. Československé kluby sa považovali za nositeľov a šíriteľov etických zásad prezideňta T. G. Masaryka a bolo uvažované aj o ich knižnom vydaní. K tomu však nedošlo vplyvom zhoršujúcej sa politickej situácie, ktorá neblaho vstúpila na európsku scénu po prekonaní ťaživých následkov svetovej hospodárskej krízy.

V roku 1938 zahŕňal dištrikt 47 klubov s 1300 členmi. V tomto počte boli aj štyri kluby na Slovensku a jedeň v Podkarpatskej Rusi, časti vtedajšej Československej republiky. Prvú veľkú ranu sľubnému rozvoju klubov zasadil v septembri roku 1938 mníchovský diktát, ktorý odtrhol mnoho klubov z pohraničných oblastí spoločne s rozsiahlym územím od československého dištriktu. Niektoré české a moravské kluby na protest proti tomuto násiliu sami ukončili svoju činnosť, keď zistili naivné pacifistické stanovisko Rotary International voči nástupu nacistickej agresie. Zakrátko, v marci 1939 nasledovala nacistická okupácia zbytku Čiech a Moravy a 22.8.1939 prichádza z pražského ministerstva vnútra pokyn k rozpusteniu všetkých Rotary klubov. Počas okupácie bolo viac jako 200 členov zatknutých gestapom a viac ako polovica z nich zahynula na popraviskách alebo v koncentračných táboroch.

Krátko po skončení druhej svetovej vojny, v októbri 1945 rotariánske hnutie v Československu ožíva a pokračuje aj za zmenených politických pomerov v predvojnových intenciách klubových činností, rozširujúcich sféru medzinárodných kontaktov. Politický systém štátu sa však skoro výrazne menil podľa želania jeho vedeňia, ktoré najskôr skryto a neskôr stále otvorenejšie usilovalo o vplynutí Československa do sovietskej mocenskej sféry. Je samozrejmé, že organizácia ako Rotary týmto mocenským snahám nemohla vyhovovať a preto nasledoval zosilňovaný dozor štátnej správy nad jeho činnosťou a konečné kroky k jej likvidácii. Po nádejnom obnovení činnosti niektorých klubov a založení nových, tvorilo československý dištrikt v roku 1947 31 klubov so 764 členmi, čo bol menší počet v porovnaní s obdobím pred rozbitím republiky. Na Slovensku bol v tej dobe obnovený len klub v Bratislave. Československí rotariáni mali záujem pomôcť pri obnovovaní klubov v Poľsku a Juhoslávii a dokonca počítali s tým, že vzniknú kluby aj v bratskom Sovietskom Zväze.

Postavenie československého dištriktu bolo po roku 1945 v strednej Európe výnimočné. Dištrikt č.66 bol jediný, ktorý bol obnovený v krajinách, nad ktorými sa už vznášala železná opona. Svedčí o tom aj účasť funkcionárov klubov na prvej povojnovej dištrikčnej konferencii v Plzni, ktorá sa konala v dňoch 18. až 24.4.1947. Bola v poradí dvanásta a na dobu polstoročia tiež posledná. Zúčastnil sa jej prezideňt Rotary International Richard C. Hetke, ktorého prekvapilo mohutné nadšenie československých rotariánov pre uskutočňovanie klubových zásad. Dištriktným guvernérom, ktorý predniesol hlavný prejav o obnovení a rozširovaní práce rotariánov v nových politických podmienkach bol MUDr František Král, ktorý vykonával guvernérsku funkcii už pred vojnou. Zaujímavý a vtipný prejav o úlohe demokratického Československa - mosta medzi Východom a Západom predniesol vtedajší minister zahraničia a čestný člen Rotary Jan Masaryk. Situácia sa prenikavo zhoršila po februári 1948, kedy boli kluby prinútené zastaviť činnosť a v roku 1949 bolo pristúpené "k dobrovoľnej likvidácii", ktorá bola nariadeňá všetkým klubom, pretože tie už nemali v socialistickom systéme dôvod k existenci. Rotariáni sa stali objektami pozornosti štátnej polície a to aj na neskorších, čisto súkromých priateľských stretnutiach. Niet divu, že mnoho z nich, najmä vedúcich funkcionárov, emigrovalo do Spojených štátov a Veľkej Británie.

Po novembri 1989 nastáva opätovné obnovenie činnosti Rotary klubov. Nebol však už obnovený samostatný dištrikt pre malý počet klubov a československí rotariáni sa stali členmi dištriktu 1920, v ktorom pomáhali rakúski priatelia nielen radami, ale aj výdatnou finančnou pomocou pri zakladaní klubov. Charakteristiky činností predvojnových a povojnových klubov v porovnaní s dnešnými sa dosť líšia. Zatiaľ čo v predchádzajúcich dobách boli aktivity zamerané skôr na oblasti obchodu a financií, dnes prevláda zameranie na humanitárnu pomoc, služby obciam, sú intenzívnejšie medzinárodné kontakty, prednostné miesto majú ponuky najrôznejších stáží pre mladých ľudí atď. To sa dnes odohráva v 41 kluboch v Českej republike a na Slovensku a v 4 Rotaract kluboch.

Dnes majú Česká republika a Slovenská republika opäť svoj samostatný dištrikt potvrdzujúci, že v našich krajinách nebola uplynulá existencia Rotary klubov zabudnutá, a že vysoko humánne zásady obetavej pomoci tým, ktorí ju potrebujú, bez ohľadu na národnosť, farbu pleti, či politické názory, prijali českí rotariáni za vlastné.


"Prednesené na ustanovujúcej konferencii dňa 26.6.1999 na Žofíně."

Milí priatelia - rotariáni, založenie nového dištriktu 2240 Rotary International dňa 26. júna 1999 na pražskom Žofíně, môžeme privítať s naozajstnou radosťou. Tejto slávnostnej udalosti predchádzalo ovšem takmer 10 rokov náročného úsilia. V rotariánskom roku 1986/87 sa ústredné predstavenstvo Rotary International (R.I.) rozhodlo podporovať v krajinách, ktoré doposiaľ neboli pre Rotary otvorené, prostredníctvom zahraničných Rotary klubov a Nadácie Rotary, rôzne akcie zamerané na humanitárnu pomoc, na vzdelávanie a na vzájomnú výmenu najmä mládeže. Už vo februári 1989 povolilo ústredné predstavenstvo R.I. založenie Rotary klubu vo Varšave/Poľsko a to na základe iniciatívy švédskych rotariánov. Rakúska iniciatíva prispela k založeniu klubu v Budapešti/Maďarsko. Skoro po zvrate politických pomerov v Európe boli v marci 1990 otvorené pre Rotary aj ďaľšie krajiny - vtedajšie Československo, Juhoslávia a NDR. V krajinách západnej Európy však bolo potrebné nájsť Rotary dištrikty, ktoré by sa postarali o rozvoj tohto hnutia.

V júni 1990 boli do zväzku R.I. prijaté ďaľšie Rotary kluby: Moskva/Rusko, Praha/Československo, Lublin/Poľsko, České Budějovice/Československo a Lublaň/Slovinsko. Rozvojom Rotary vo vtedajšom Československu bol poverený Rotary dištrikt 1920 (Rakúsko - západ). A potom už nasledoval celý rad slávnostných predaní Charty R. I.: 10.10.1990 v Českých Budějoviciach, 27.04.1991 v Znojmě a za prítomnosti vtedajšieho prezideňta R. I. Paulo V. C. Costy z Brazílie - 01.05.1991 v Bratislave, 02.05.1991 v Prahe a 04.05.1991 v Brne. V júni 1991 prevzali Chartu R. I. Rotary kluby v Písku a v Plzni. Všetky ďaľšie dátumy založenia a predania Charty R.I. sú jasné z priloženej tabuľky. Na svojom pracovnom stretnutí v júni 1996 rozhodlo predstavenstvo R. I., že sa "Special Extension Area", zahŕňajúca Českú republiku a Slovenskou republiku, pretvorí na samostatný medzinárodný dištrikt č. 2240 a to k 1. júlu 1999. Počas necelých 10 rokov sa tak podarilo zakotviť rotariánske ideály v krajinách tohto nového dištriktu. Vzájomnou spoluprácou a úsilím sa tiež podarilo vytvoriť potrebné štruktúry a osobné predpoklady pre existenciu a dobrý rozvoj nového dištriktu. Moje najsrdečnejšie poďakovanie preto patrí za tieto výsledky všetkým, ktorí sa na tom podieľali, najmä všetkým mojim predchodcom, ktorí sa o realizácii tohto cieľa zasadili. Sú to všetci Doterajší guvernéri počínajúc Viktorom A. Strabergerom, ktorého ideály a ciele nachádzajú založením tohto nového dištriktu svoje dôstojné naplnenie.

Všetkým rotariánom rovnako tak ako budúcim funkcionárom nového dištriktu 2240 prajem len to najlepšie, aby sa im uskutočňovanie ich cieľov vždy darilo.